Naša žiačka si v Bratislave prevzala najvyššie ocenenie

Nestáva sa až tak často, aby sme sa v celoslovenskom meradle umiestnili na najvyšších priečkach. Zvyknutí sme skôr na ocenenia získané na regionálnej úrovni. O to viac nás potešila správa, že naša žiačka Vladimíra Dimunová zo 6.A sa v literárnej súťaži projektu Hovorme o jedle prebojovala vo svojej kategórii medzi 5 najlepších.

[epa-album id=“1760″ show_title=“false“ display=“full“]

Svojou esejou na tému Prečo jem slovenské potraviny zaujala odbornú porotu, ktorá posudzovala takmer 200 súťažných príspevkov. Veľká radosť zavládla, keď prišla pozvánka na slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa konalo 16.11.2016 v Bratislave v hoteli Carlton. Také niečo sa neodmieta. Neodradilo ani dlhé cestovanie vlakom a chladné počasie. A tak, v duchu odkazu nášho rodáka Andyho Warhola, si Vladka Dimunová a jej učiteľka slovenčiny PhDr. N. Hriseňková užili povestných „15 minút slávy“. Spomínané ocenenie našej žiačky je veľmi povzbudzujúce. Svedčí o tom, že aj v našej škole sú ozaj šikovní žiaci, ktorí pod vedením učiteľov rozvíjajú svoj talent a nadanie – a je jedno či v literárnej, hudobnej, tanečnej alebo športovej oblasti. 

Krásna je naša krajina! Má mnoho prívlastkov, veľa zvláštností a bohatú nádielku tradícií. Čo však k Slovensku neodmysliteľne patrí a predstavuje to „najtypickejšie z typického“ sú bryndzové halušky. Bryndza, ktorá sa do nich dáva, je vyrobená z ovčieho mlieka. Vždy, keď ich mama varí, rozmiešavam tú bielu dobrotu v miske s horúcou vodou, ktorú si odčerpám z velikánskeho hrnca, v ktorom už bublajú halušky. Moje myšlienky sa zakaždým uberajú na salaš, kde dobrácky bača hovorí svojmu pomocníkovi, čo má kúpiť a ten to akosi stále dopletie a potom sa z toho smejeme. Televízne reklamy nemám rada, ale táto je moja obľúbená. Vďaka nej si viem živo predstaviť, ako sa pasú ovce, ako ich musí ten bača podojiť, ako sa mlieko premení na bryndzu, syr, oštiepok či žinčicu, ako sa mlieko v cisternách dováža do mliekarenskej výroby a tam vznikajú moje milované jogurty, ako sa to všetko privezie do obchodov, kde si ich vyberiem a vložím do nákupného košíka. No a presne na takomto princípe vlastne funguje všetko, teda na mysli mám potraviny, zeleninu, ovocie a ostatné plodiny, ktoré si ľudia kupujú v obchodoch a supermarketoch. Tiež to muselo prejsť cez pracovité ruky poľnohospodárov, či už obilie, zemiaky, paradajky alebo hrozno. A potom ďalšími rukami pekárov, pracovníkov baliarní, skladníkov, šoférov, predavačov a ešte aj mnohých iných ľudí, ktorí sa starajú o to, aby sme si  mohli kúpiť to, čo nevyhnutne potrebujeme pre život a svoje zdravie. Názory na potraviny a ich kvalitu sa rôznia. Sú aj takí ľudia, čo si ich chodia kupovať  do susedných krajín, pretože im pripadá, že slovenské potraviny nie sú kvalitné. Práveže naopak! Vieme my, čo sa nachádza v potravinách, ktoré pochádzajú z ďalekých a exotických krajín?!  Ako sa to dá zistiť? Ťažko alebo nijako! Avšak slovenské potraviny sú pravidelne kontrolované a podliehajú prísnym normám. Pracovníci v laboratóriách robia prieskumy o kvalite výrobkov, takže sa naozaj nemusíme báť, že jeme niečo nezdravé. Žijeme na Slovensku, preto by sme mali  našej krajine dôverovať a čo najviac sa snažiť podporiť  milióny pracovitých rúk kúpou a spotrebou slovenských výrobkov.